Géčko

Prečo chodíme do školy?

2010-02-05T00:18:00.001+01:00

Prečo chodíme do školy, keď skoro všetko, čo sa naučím, časom zabudnem? To sa pýta asi skoro každý žiak. Keď sme boli ešte deti, tak sa nám ešte chcelo učiť. Ale čím viac rastieme, tým sa viac flákame a sme lenivejší. Prečo je to tak?

Aj niekedy dávno v minulosti, keď Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku, chodili žiaci do škôl asi radšej ako my a mali to ešte oveľa ťažšie ako v súčasnosti. Od skorého rána museli trčať v školských laviciach a hneď, ako sa vrátili zo školy, museli ešte pomáhať rodičom na poli, s dobytkom a v domácnosti. Večer ich ešte čakalo učenie pri sviečkach.
A čo robíme my, ak sa vrátime zo školy? Hneď hodíme školskú tašku do kúta, aby sme ju nemali na očiach, sadneme si za počítač alebo k televízii. Niekedy sa dokonca pozabudneme aj naobedovať, len aby sme si mohli dopisovať s kamarátmi na internete.

Niektorí žiaci si myslia, že by nám bohato stačilo naučiť sa len písať, čítať a počítať. Ale čo by sme dosiahli v živote s takými vedomosťami? Aby sme mali dobrú prácu, potrebujeme aj vedomosti, nielen talent a ambície.
Tak potom prečo niektorých žiakov už škola nezaujíma ako predtým? Je ich cieľom nezáujmu byť úspešným? Čo ich potom zaujíma, ak nie škola? Tieto otázky a mnohé iné si kladie možno každý učiteľ. A spoň tí, ktorým záleží na žiakoch. Odpovede sa ťažko hľadajú. Žiak sa oveľa radšej učí to, čo ho zaujíma. Nebude tým dôvodom nezáujmu o štúdium neustály stres učiteľov i žiakov? A z čoho stres? Z nepomeru rozsahu učiva a času na jeho zvládnutie? Z nedostatku času na tvorivosť na oboch stranách - na strane učiteľa i žiaka?
Každý človek je jedinečný a výnimočný tvor a má vlastné záujmy a ciele. Takže, akú si ja osobne dám odpoveď na otázku:„Prečo chodím do školy?” Aby som sa naučila postaraťsa sama o seba, keď budem dospelá, ale aj naučila sa samostatne žiť. Predsa aj to nás v škole učia.

Najviac samozrejme, sa teším vždy na prázdniny. Konečne budem mať pokoj od učiteľov, učiva, ale hlavne od predmetov, ktoré ma ani trocha neuchvacujú a nie ešte zaujímajú. Ale aj tak sa musím na ne pripravovať. Hovorím si:„Na svete sú predsa aj dôležitejšie veci ako škola.”
Ale predsa sú tu obavy z budúcnosti, napríklad: čo bude ďalej, keď skončím strednú školu? Podarí sa mi úspešne zmaturovať? Dostanem sa aj na vysokú školu? Ačo bude potom nasledovať? Stačí si povedať, že sa budem tým zaoberať až keď to príde? Nie. Práve obavy o budúcnosť nás zaženú ku knihám a k povinnostiam. Aspoň poniektorých z nás. Láska, neláska. Musíme.

Andrea Halaganová, 4. C

Konajme! Začnime od seba!

2010-02-05T00:15:00.000+01:00

Pred časom som len tak prepínal programy a moje prepínanie zastavila informácia na spravodajskom kanále TA3, ktorá bežala v dolnej časti obrazovky. Bolo tam niečo v zmysle odhalenia podvodu pri prijímacích skúškach na Právnickú fakultu UK. V tej chvíli som sa potešil a v duchu som si povzdychol: „No konečne!“ Avšak pravda bola trochu iná, ako som sa neskôr dozvedel z reportáže. Áno, skutočne išlo o podvod a polícia si mohla pripísať úspešný záťah. Ale tento úspech zatieňujú všeobecne známe skutočnosti, o ktorých každý vie, ale o nich nehovorí, resp. o nich nechce hovoriť.

Keď niekto povie, že si dal prihlášku na právo, tak prvá otázka, ktorú mu položí okolie, znie: „Máte doma toľko peňazí?“ A pýtajúci nemá na mysli peniaze vynaložené na štúdium, ale peniaze, ktoré idú ”v mene prijatia“ do vreciek predstaviteľov našich vysokých škôl. No ak to tak skutočne chodí, ako sa o tom povráva, ako to potom môže vyzerať s kvalitou študentov a odborníkov v praxi? Na vysoké školy sa dostávajú ľudia, ktorých celý život len pretláčajú úspešní rodičia. A tu už nejde len o právo. Veď sa stačí pozrieť na naše skvelé zdravotníctvo, na našich kvalifikovaných lekárov, ktorí nechajú pacienta týždeň ležať v nemocnici, pričom na nič neprídu, a pacient zrazu zomrie. Príčina? Akési vnútorné krvácanie. „Ale ja za to nemôžem“, povie si lekár. „Veď ja som si výsledok skúšky o tejto problematike na výške kúpil. Prečo som sa mal učiť, keď som nemusel?“

A ešte chvíľu zostanem v zdravotníctve. Existujú vôbec nejaké zákony o alkohole na pracovisku? Prečo polícia nekoná a nejde si prezrieť ordináciu niektorého z nemocničných lekárov? Ten potom určite s radosťou vysvetlí tie desiatky fliaš drahého alkoholu. Vysvetlenie môže byť len dvojaké. Buď lekár v nemocnici holduje alkoholu, pričom má na starosti ľudské životy, alebo, a to je pravdepodobnejšie, ide o úplatky. V oboch prípadoch by pre lekára malo nasledovať len jedno – úrad práce.

Alkohol nie je len jedinou formou úplatkov, resp. pozorností, ktoré lekári od bežných ľudí dostávajú. Väčšinou je alkohol sprevádzaný nejakou tou tisíckou. Keď chcete, aby sa o vás v nemocnici starali, plaťte okrem pobytu v nemocnici a liekov, aj nenásytným, nadpriemerne zarábajúcim lekárom. Veď ak nechcete zomrieť pod skalpelom, tak predajte auto, dom a možno vás naši lekári zachránia. A ešte tie ich rutinné a chladné pohľady pri preberaní úplatkov. Bez hanby pred vami otvoria obálku plnú tisícok, ktorú už od rána stihli naplniť, a vložia do nej aj váš príspevok. A ešte stará dobrá veta: „Ale veď to ste nemuseli.“

Na Slovensku je toľko inteligentných a schopných študentov, ktorí by túto krajinu mohli spraviť lepšou, ale, bohužiaľ, nie je im na to poskytnutý priestor, pretože kapacity našich vysokých škôl zapĺňajú samé deti boháčov. Veď neverím, že normálny, inteligentný človek – lekár, by prijal úplatok, len aby sa o pacienta riadne postaral a neohrozil tak jeho život.
A teraz trochu sebakritiky. Kto je za súčasný stav zodpovedný? Odpoveď je prostá. Len my, obyčajní ľudia, nikto iný. To my sme naučili našich lekárov na fialové bankovky. A keď už raz niekto ochutná lososa, tak už nechce pstruha (toto prirovnanie má znieť trochu inak, ale zmysel je ten istý). Avšak naskytá sa otázka: „Čo s tým?“

Zdá sa mi neuveriteľne smiešne, koľko prípadov za rok odhalí naša polícia. Ide len o nepatrný zlomok. Veď korupcia u nás existuje na každom kroku. Nerozumiem, či kompetentné úrady o skorumpovanom školstve a zdravotníctve nevedia, alebo vedieť nechcú. A keď už nekonajú úrady, tak by aspoň mali konať médiá, mali by tlačiť na tých kompetentných. Neviem, či to naše zákony povoľujú, ale médiá by mohli, podobne ako to je v zahraničí, bažiť po príležitostiach na odhalenie korupcie. Mali by mať možnosť vystupovať ako agenti provokatéri. A aj keby dôkazy získané médiami nemohli obstáť pred súdom, tak by to až tak neprekážalo, aspoň by sa poberači úplatkov trochu vystrašili a nedovoľovali by si to, čo si dovoľujú teraz. A čo by z toho mali médiá? Keď nestačí dobrý pocit, tak aspoň niečo, čo im zdvihne náklady, čiže senzácie.

Možno si pomyslíte o tom, čo som napísal: Nič nové pod slnkom! V tom prípade je potrebné konať, aby to, čo sa v našom štáte deje, bolo už len zlou spomienkou. Začnime každý od seba a nepodporujme viac pliagu zvanú korupcia.

Fero Férový
4fair@azet.sk

Žiacka školská rada

2010-02-04T20:59:00.001+01:00

Kto sme? Aký máme cieľ? Kto sa môže aktívne zapájať do diania ŽŠR? Chceš sa pridať?

Kto sme?
Sme štatutárny orgán, ktorý plní formu študentskej samosprávy. Sme študent tohto gymnázia, ktorým nie je ľahostajný život v škole. A vy prostredníctvom nás, členov ŽŠR, máte možnosť ovplyvňovať dianie v škole, participovať na ňom, vyslovovať svoje nároky a požiadavky.

Aký máme cieľ?
• podporovať komunikáciu a spoluprácu žiak – rodič – učiteľ
• predkladať návrhy na zmeny vo vyučovacom procese a rozvrhu hodín
• participovať na tvorbe Vnútorného poriadku školy
• organizovať študentské projekty, akcie, súťaže
• zlepšiť disciplínu v škole
• organizovať zbierky pre dobročinné účely
• riešiť problémy žiakov
• informovať žiakov a rodičov o dianí v škole a participovať na ňom
• podporovať a presadzovať aktivity podľa našich záujmov
• byť serióznym orgánom, na ktorý sa budú študenti obracať s radosťami aj starosťami

Zloženie žiackej rady:
• Predseda: Matúš Mackanič, 2. A
• Podpredseda:
• Zapisovateľ:

Kto sa môže aktívne zapájať do diania ŽŠR?
Zapájať sa môže ktokoľvek zo žiakov našej školy, kto má chuť pridať sa k nám, chce svojim hlasom ovplyvňovať dianie v škole, realizovať svoje vízie a je ochotný stretávať sa na našich zasadnutiach vo svojom voľnom čase spravidla každý utorok popoludní.

Chceš sa pridať?
Jednoducho príď za predsedom, určite budeš vítaný.

Tajnička

2010-02-04T20:31:00.001+01:00

Doplnenie výroku nájdete v tajničke.
"Nielen vlády sú zlé, ale aj ľud je často skazený, a vlády len odrážajú jeho... (tajnička)."

Ľudovít Štúr

(Slovanstvo a svet budúcnosti. Bratislava 1993, s. 162)

Rozpor medzi postavami v texte.
Audiovizuálne umenie (zrakovo-sluchové), ale kladie dôraz na sluchové vnímanie textu.
Slová, ktoré sa prestali používať, lebo ich nahradili novšie slová, napr. mrazivo = zmrzlina.
Nárečové slová.
Stručný výrok s vtipnou myšlienkou.
Krátky, vtipný príbeh o vymyslenej alebo skutočnej udalosti s vtipnou pointou.
Slová, ktoré sa prestali používať, lebo zanikol jav, ktorý pomenúvali, napr. grifeľ - starý nástroj na písanie.

Stužkové slávnosti

2010-02-04T20:24:00.009+01:00

Skoro vždy takmer rovnaký scenár: slávnostný nástup, príhovory, pripínanie zelených stužiek, prípitky, zábavný program študentov a potom voľná zábava.

No určite vždy i jedinečnosť - v objavovaní prekvapivej krásy mladých ľudí v plesových róbach, v spoločenských oblekoch, v objavovaní hereckých talentov, o ktorých po doterajšie tri roky nebolo ani chýru – a jedinečnosť aj v tom, že stužková je v živote každého človeka len raz. Slávnosť, na ktorú sa nezabúda.

Takýto charakter mali i stužková slávnosti v tomto školskom roku, ktoré sa uskutočnili: 13.11.2009 4.B trieda, 20.11.2009 4.A trieda, 27. 11. 2009 4.C trieda a 22.1.2010 trieda oktáva, všetky sa konali v reštaurácii SVADOBKA. Do rána bieleho...

Navštevujú plaváreň

2010-02-03T10:25:00.000+01:00

Členovia cykloturistického krúžku CykloGym, ktorý pracuje na Gymnáziu na Študentskej 4, v Snine, využívajú koniec jesene a zimné obdobie na relaxáciu a zvyšovanie kondície návštevou plavárne v Humennom. Na 1. fotografii členovia krúžku v bazéne, na 2. fotografii pri soche Švejka pri železničnej stanici v Humennom.

Text a foto: J. Pupiš, Mgr.

Naši študenti v cudzine

2010-02-02T10:15:00.001+01:00

Veľkorysú ponuku ministerstva školstva SR hradiť s podporou Európskej únie náklady pobytu študentov stredoškolákov zo Slovenska v cudzine, v záujme zdokonaľovania sa v ovládaní cudzieho jazyka, využívajú aj študenti z nášho gymnázia.
V snahe zistiť, ako sa sninskí gymnazisti zžili s novým prostredím, aké sú ich poznatky, skúsenosti, postrehy odtiaľ, obrátili sme sa na nich s niekoľkými otázkami a ich odpovede budeme publikovať na pokračovanie.
Prvý, kto nás bol ochotný informovať, ako sa mu darilo v cudzine je študent teraz už 4. B Marek Pauco.

Marek, predstav našim čitateľom v skratke mesto, školu, kde si pôsobil.

Agentúra mi vybrala malé mesto Westport na západe krajiny. Je to turistické mesto, v okolí ktorého je nečinná sopka St. Patrick. Toto mesto vyhralo niekoľkokrát po sebe cenu za najčistejšie mesto v Írsku. Škola – Rice College je , bohužiaľ, čisto chlapčenská, ale nie je to také zlé. Predmety, ktoré som si na začiatku školského roka zvolil, mi vyhovovali. Učebné osnovy sú tam na úrovni našich základných škôl. Veľmi veľkou nevýhodou je, že vyučovanie začína o deviatej a končí o pol štvrtej. Každý deň sa opakujú tie isté hodiny.

Čo ťa viedlo k rozhodnutiu študovať v zahraničí? Čo si od neho pre seba očakával?

Chcel som sa zdokonaliť v anglickom jazyku, lebo pokiaľ by som ostal na Slovensku, tak by som mal z angličtiny na maturite asi veľké problémy.

Aký dlhý bol Tvoj pobyt v cudzine?

Vrátil som sa hneď, ako mi skončilo štipendium. Teda necelý rok. Dúfam, že spravím komisionálne skúšky.

Ako si zvládal štúdium v cudzom jazyku? Ako si komunikoval s okolím?

Štúdium? Celkom sa to dá zvládnuť. Sú to skoro všetky veci, ktoré sme brali dávno, ale musím sa do toho opäť pozrieť, lebo s „mojou angličtinou“ to inak nejde. A okolie... To je sporné. Írsky prízvuk je veľmi zložitý. Pri rozprávaní poriadne neotvárajú ústa, takže niekedy je rozumieť veľmi málo. Pokiaľ je však snaha obojstranná, tak sa dokážeme pochopiť.

Aké boli tvoje začiatky v škole? Nebolo pre teba náročné včleniť sa do kolektívu? Ako ťa prijali spolužiaci a učitelia?

Prvý deň som šiel do školy sám, zaklopal som na recepciu a tam sa už o mňa postarali. Neskôr prišiel kamarát z Piešťan, ktorého angličtina je na veľmi dobrej úrovni. A bolo po starostiach. Hneď na začiatku sa nás ujali dvaja milí Poliaci Adrian a Pawel, ktorí nám vysvetlili ako to na škole chodí. Neskôr sa k nám pridal aj Lotyš Silvester. Za uvedenie do pracovneho programu školy som im doteraz vďačný.

Čím sa líši systém štúdia tam, kde si, od štúdia u nás, konkrétne na našej škole? Vyhovuje ti tento systém štúdia?

Okrem učebných osnov, ktoré nie sú až na takej vysokej úrovni, tam veľa zmien nie je. Navštevoval som piaty ročník (zo šiestich) na „secondary schol“ . Ústne sa na tejto škole neskúša (to som rád ) Raz do mesiaca sa píšu testy z každého predmetu, niekedy aj častejšie, záleží len od vyučujúceho. Na to aby študent zmaturoval v šiestom ročníku, mu stačí, myslím 25%, ale nie som si úplne istý.

Čo ti na tamojšom vyučovaní vyhovovalo, čo nie?

Hovorte si čo chcete, ale slovenský systém školstva je oveľa lepší, keď to mám možnosť porovnať. Takže mi vyhovuje skôr náš systém výučby.

Kde si bol ubytovaný? A aké dojmy si mal z tohto svojho dočasného domova?

Žil som v írskej rodine. Pani má 5 detí, z toho 4 sú už dospelé. Tie s nami už nebývali. Nemôžem sa sťažovať, až na ich „írsku“ stravu .

Mal si dosť voľného času? Ako si ho využil?

Dá sa povedať, že voľného času bolo naozaj dosť a snažil som sa ho čo najefektívnejšie využívať. V podstate som tam žil rovnako ako na Slovensku.

Aký zážitok zo svojho pobytu pokladáš za najsilnejší?

Neviem. Možno môj príchod. Bola to veľká zmena v mojom doterajšom živote.

Pýtali sa: Kristína Brečková a Mária Pandulová, 4.C

Gitara a záhady gitarového umenia

2010-02-02T09:50:00.000+01:00

V prvom rade by som chcel pozdraviť všetkých metalistov, rockerov a iných gitarových maniakov, ktorí by sa veľmi chceli naučiť hrať na gitare, no nevedia ako na to.
Gitara je dnes veľmi populárny nástroj, patriaci do skupiny tých najobľúbenejších. Určite ste už videli, alebo počuli neskutočnú silu tohto nástroja a rozhodli ste sa naučiť na ňom hrať. Fajn, no čoskoro ste zistili, že to nebude také ľahké, ako ste si mysleli. Prostredníctvom tohto seriálu by som chcel pomôcť najmä začínajúcim gitaristom, ktorí nevedia, ako ďalej.

Gitara a jej vývoj

Každý dobrý gitarista by mal poznať svoj nástroj dokonale. Aby som nebol nudný, pokúsim sa o stručnosť.
Spočiatku sa gitara používala iba ako sprievodný nástroj, no až postupne sa dostala tam, kde právom patrí - medzi sólové hudobné nástroje. Elektrická (elektrofonická) gitara sa začal vyvíjať začiatkom 60–tych rokov. O priazeň gitaristov sa uchádzali firmy Fender a Gibson. Firma Fender vyrábala dva modely – Fender Stratocaster a Fender Telecaster. Konštrukcia súčasných elektrických gitár v podstate vychádza z týchto modelov, no na trhu sa objavujú aj gitary s bizarnými tvarmi, napr. v tvare šípky, písmena Z a pod.
Gitara má 6 strún (môže ich byť 7, 12; sedemstrunovú gitaru používa napr. John Petrucci, dvanásťstrunovú napr. skupina Queen v skladbe Love of my life). Telo môže byť konštruované ako semiakustické – pološpanielka (s výrezom, počuť ju aj bez zosilňovača), alebo ako plná doska (nepočuť skoro vôbec, je potrebný zosilňovač). Takmer pri každej gitare nájdete aj tremolu, páku, ktorá slúži na rýchle podladenie alebo nadladenie tónu, no pri gitarách bez zámku sa struny rýchlo rozladia.

Prečo je gitara tak obľúbená?
Gitara je nástroj, na ktorý sa dá hrať rôznymi spôsobmi, technikami, a keď sa k tomu všetkému pridá dobrý multiefekt, tak hra na gitare prináša gitaristovi a poslucháčom neuveriteľný zážitok. Týmto nechcem podceňovať iné nástroje (veď dobrý muzikant vie strhnúť dav aj hrou na klavíri), no gitara je aj tak lepšia

Stavba elektrickej gitary
Elektrická gitara sa skladá z tela, hmatníka, krku a hlavy. Na tele elektrickej gitary sú umiestnené súčasti, ako snímače, potenciometre s prepínačmi, tremolo, vibračná mechanika s pákou alebo obyčajná kobylka – strunník, jack zástrčka na kábel, úpony na remeň, atď. V hma-tníkovej časti sú zapustené pražce, ktoré sú zhotovené väčšinou zo zliatiny kovov. Na hmatníku, medzi pražcami, sa nachádzajú perleťové orientačné značky. Značenie jednotlivých polôh býva aj na bočnej strane hmatníka – formou farebných bodiek. Hraničným bodom me-dzi krkom, resp. hmatníkom a hlavou nástroja je nultý pražec, ktorého úlohu môže zastávať sedlo alebo horný zámok. Na krk nadväzuje hlava nástroja. Na hla-ve sa nachádza ladiaca mecha-nika, ktorá sa skladá zo šiestich kľúčov pre navíjanie (naťaho-vanie) strún. Počet kľúčov môže byť rôzny v závislosti od počtu strún.

Držanie gitary
Elektrická gitara je cez plece prichytená remeňom. Gitara by nemala byť veľmi nízko ani veľmi vysoko. Vyššie položenú gitaru majú sóloví hráči. Existujú aj takí experti, ako napr. James Hetfield z Metallicy, ktorý ma gitaru až niekde pri kolenách.

Držanie „trsátka“
Na hranie sa používa „trsátko“, aj keď sa pri niektorých technikách kombinuje s prstami. Ideálny stav – „trsátko“ pri brnknutí smeruje kolmo k telu gitary a súčasne ide rovnobežne so strunou, na ktorú brnkáme.

Ukotvenie dlaňou
Niektorí gitaristi ukotvujú dlaň na kamienkoch pri tremole, no niektorí ukotvenie nepoužívajú. Ukotviť ruku môžeme aj pomocou prstov – väčšinou malíčkom, alebo malíčkom s prstenníkom. □

Tomáš Halagan

Zvyky a tradície Vianoc

2010-02-01T09:58:00.000+01:00

Vianoce sú takmer u každého obľúbeným obdobím roka. Na celom svete spájajú mnoho kultúr. Každý kraj má svoje zvyky a tradície, postavy symbolizujúce Vianoce, či pohostenie na slávnostne prestretom stole. Nie sú to len tri sviatočné dni, ale celý mesiac príprav od sviatku Krista kráľa, keď začína cirkevný rok. U nás končia pravoslávnymi Vianocami. Všetky tieto dni nesú v sebe akúsi magickú energiu. Z rozprávania mojich starých rodičov ( Verona a Štefan Todákovi ) sa budem snažiť čitateľom priblížiť, ako toto čarovné obdobie prebieha v dedinke Kalná Roztoka.
Čas Vianoc sa začína adventným obdobím, teda štyri týždne pred Štedrým večerom. Je to pôstne obdobie, preto zábavy a hry sú zakázané a život veriacich je v tomto čase zasvätený modlitbe a pôstu.
Na svätého Ondreja 30. novembra je začiatok vianočných príprav, ktoré sa tykajú nielen upratovania domácnosti, či zháňania sa po rôznych dobrotách na štedrovečerný stôl, ale kedysi to bol aj čas veštenia a čarovania. Najmä pre mladé dievčatá, ktoré sa usilovali spoznať svojho milého. Najčastejším zvykom tu bolo liatie olova. Na lyžici dievčatá roztopili kúsok olova nad plameňom a horúce ho liali cez ucho kľúča do vody. V stuhnutých kúskoch sa usilovali spoznať tvár nastávajúceho. Dnes je pre nás mladých tento zvyk len zaujímavým počúvaním.
Na svätého Mikuláša 6. decembra sa už tradične dávajú deťom do čižmičiek darčeky, najmä veľa sladkostí. Každé dieťa si vyleští svoju čižmičku, ktorú necháva na okne a beží čo najskôr spať, aby rýchlo prišiel Mikuláš.
Jeden deň pred Vianocami sa pečú koláče s makom, orechmi, lekvárom a ostatným ovocím no najmä perníky, ktoré sú pochúťkou hlavne pre tých najmenších. Chlapi sa vyberajú do lesa vyrúbať ten najkrajší vianočný stromček.
Na Štedrý deň 24. decembra sa už od skorého rána začína všetko pripravovať. Deti s veľkou radosťou ozdobujú vianočný stromček podľa svojho vkusu a netrpezlivo čakajú do večera, kým sa pod ním neobjavia darčeky od Ježiška. Mamky a babky vyupratujú celý dom a pripravujú štedrovečernú večeru, ktorá je však pôstna , teda všetky jedlá sú bezmäsité. Keď už slnko pomaly zapadne za svoj obzor a vonku sa rozlieha tma , všetky dobroty sa prestrú na štedrovečerný stôl. Pod obrus sa tradične dáva peniaz, ktorý symbolizuje bohatstvo, a pšenica, soľ a cukor, aby bola na ďalší rok dobrá úroda . Okolo nožičiek stola sa oviaže reťaz, ktorá symbolizuje súdržnosť rodiny. Potom sa všetci členovia rodiny zídu a zvykom je, že sa idú umyť ľadovou vodou do potoka, aby boli celý ďalší rok zdraví. Pri vstupe do domu sa všetci poklonia so slovami „ christos raždajetsja “ a idú k stolu. Najstarší člen rodiny zapáli sviečku a všetci sa spoločne pomodlia. Nasleduje samotná večera, ktorá je veľmi bohatá. Najprv sa je chlieb s medom, aby boli všetci dobrí a s cesnakom, aby boli zdraví a aby ich choroby obchádzali. Ďalej sa podáva polievka, ktorá je väčšinou kapustová. Nasledujú pirohy s kapustou, zemiaky a ryba a u nás tzv. holúbky, kapustové listy plnené ryžou. Taktiež nesmú chýbať hríby, ktoré sú pochúťkou v kapustnici, chren, ktorý má každému dodať odvahu, a ovocie, hlavne jablká, z ktorých sa všelijakými spôsobmi veštilo. Na prípitok sa podáva buď víno alebo pohárik tvrdého alkoholu, aby nám v žilách prúdila nová krv. Po večeri sa všetci poďakujú Bohu za pokrmy a sfúkne sa sviečka. Ak dym stúpa k stropu, znamená to, že rodina bude mať šťastie. Ak by dym smeroval k dverám, šťastie by nás obišlo. A konečne nastal čas , na ktorý sa všetky deti tešili. Utekajú k vianočnému stromčeku s veľkou radosťou a očakávaním a rozbaľujú darčeky, ktoré im priniesol Ježiško. Po večeri sa rodina prichystá do kostola na polnočnú omšu, kde sa k oslave narodenia Ježiša Krista spievajú rôzne koledy a vianočné piesne. Na ďalší deň sa vykonávajú len drobné práce a tento deň je predovšetkým venovaný stretnutiam s rodinou a priateľmi. Domácnosti navštevujú koledníci, u nás nazývaní „betlehemci“ , ktorí majú pripravený program pre verejnosť, vinšujú rodinám zdravie, šťastie a pohodu do nového roka.
Na svätého Štefana 26. decembra sa tancachtiví chystajú na dedinskú zábavu, ktorá prebieha v plnom prúde až do rána. Aj keď má každý národ rôzne zvyky a tradície, v období Vianoc nás spája hlavne to, že pre každého sú sviatkami lásky, pokoja a radosti.

Ivona Todáková, 4.B

Informačné zdroje:

Verona Todáková ( 62 r. )
Štefan Todák ( 69 r. )
celý život žijúci v obci Kalná Roztoka