Čas Vianoc sa začína adventným obdobím, teda štyri týždne pred Štedrým večerom. Je to pôstne obdobie, preto zábavy a hry sú zakázané a život veriacich je v tomto čase zasvätený modlitbe a pôstu.
Na svätého Ondreja 30. novembra je začiatok vianočných príprav, ktoré sa tykajú nielen upratovania domácnosti, či zháňania sa po rôznych dobrotách na štedrovečerný stôl, ale kedysi to bol aj čas veštenia a čarovania. Najmä pre mladé dievčatá, ktoré sa usilovali spoznať svojho milého. Najčastejším zvykom tu bolo liatie olova. Na lyžici dievčatá roztopili kúsok olova nad plameňom a horúce ho liali cez ucho kľúča do vody. V stuhnutých kúskoch sa usilovali spoznať tvár nastávajúceho. Dnes je pre nás mladých tento zvyk len zaujímavým počúvaním.
Na svätého Mikuláša 6. decembra sa už tradične dávajú deťom do čižmičiek darčeky, najmä veľa sladkostí. Každé dieťa si vyleští svoju čižmičku, ktorú necháva na okne a beží čo najskôr spať, aby rýchlo prišiel Mikuláš.
Jeden deň pred Vianocami sa pečú koláče s makom, orechmi, lekvárom a ostatným ovocím no najmä perníky, ktoré sú pochúťkou hlavne pre tých najmenších. Chlapi sa vyberajú do lesa vyrúbať ten najkrajší vianočný stromček.
Na Štedrý deň 24. decembra sa už od skorého rána začína všetko pripravovať. Deti s veľkou radosťou ozdobujú vianočný stromček podľa svojho vkusu a netrpezlivo čakajú do večera, kým sa pod ním neobjavia darčeky od Ježiška. Mamky a babky vyupratujú celý dom a pripravujú štedrovečernú večeru, ktorá je však pôstna , teda všetky jedlá sú bezmäsité. Keď už slnko pomaly zapadne za svoj obzor a vonku sa rozlieha tma , všetky dobroty sa prestrú na štedrovečerný stôl. Pod obrus sa tradične dáva peniaz, ktorý symbolizuje bohatstvo, a pšenica, soľ a cukor, aby bola na ďalší rok dobrá úroda . Okolo nožičiek stola sa oviaže reťaz, ktorá symbolizuje súdržnosť rodiny. Potom sa všetci členovia rodiny zídu a zvykom je, že sa idú umyť ľadovou vodou do potoka, aby boli celý ďalší rok zdraví. Pri vstupe do domu sa všetci poklonia so slovami „ christos raždajetsja “ a idú k stolu. Najstarší člen rodiny zapáli sviečku a všetci sa spoločne pomodlia. Nasleduje samotná večera, ktorá je veľmi bohatá. Najprv sa je chlieb s medom, aby boli všetci dobrí a s cesnakom, aby boli zdraví a aby ich choroby obchádzali. Ďalej sa podáva polievka, ktorá je väčšinou kapustová. Nasledujú pirohy s kapustou, zemiaky a ryba a u nás tzv. holúbky, kapustové listy plnené ryžou. Taktiež nesmú chýbať hríby, ktoré sú pochúťkou v kapustnici, chren, ktorý má každému dodať odvahu, a ovocie, hlavne jablká, z ktorých sa všelijakými spôsobmi veštilo. Na prípitok sa podáva buď víno alebo pohárik tvrdého alkoholu, aby nám v žilách prúdila nová krv. Po večeri sa všetci poďakujú Bohu za pokrmy a sfúkne sa sviečka. Ak dym stúpa k stropu, znamená to, že rodina bude mať šťastie. Ak by dym smeroval k dverám, šťastie by nás obišlo. A konečne nastal čas , na ktorý sa všetky deti tešili. Utekajú k vianočnému stromčeku s veľkou radosťou a očakávaním a rozbaľujú darčeky, ktoré im priniesol Ježiško. Po večeri sa rodina prichystá do kostola na polnočnú omšu, kde sa k oslave narodenia Ježiša Krista spievajú rôzne koledy a vianočné piesne. Na ďalší deň sa vykonávajú len drobné práce a tento deň je predovšetkým venovaný stretnutiam s rodinou a priateľmi. Domácnosti navštevujú koledníci, u nás nazývaní „betlehemci“ , ktorí majú pripravený program pre verejnosť, vinšujú rodinám zdravie, šťastie a pohodu do nového roka.
Na svätého Štefana 26. decembra sa tancachtiví chystajú na dedinskú zábavu, ktorá prebieha v plnom prúde až do rána. Aj keď má každý národ rôzne zvyky a tradície, v období Vianoc nás spája hlavne to, že pre každého sú sviatkami lásky, pokoja a radosti.
Ivona Todáková, 4.B
Informačné zdroje:
- Verona Todáková ( 62 r. )
- Štefan Todák ( 69 r. )
- celý život žijúci v obci Kalná Roztoka
0 komentárov:
Zverejnenie komentára