Naši študenti v cudzine

Veľkorysú ponuku ministerstva školstva SR hradiť s podporou Európskej únie náklady pobytu študentov stredoškolákov zo Slovenska v cudzine, v záujme zdokonaľovania sa v ovládaní cudzieho jazyka, využívajú aj študenti z nášho gymnázia.
    V snahe zistiť, ako sa sninskí gymnazisti zžili s novým prostredím, aké sú ich poznatky, skúsenosti, postrehy odtiaľ, obrátili sme sa na nich s niekoľkými otázkami a ich odpovede budeme publikovať na pokračovanie.
    Prvý, kto nás bol ochotný informovať, ako sa mu darilo v cudzine je študent teraz už 4. B Marek Pauco.

Marek, predstav našim čitateľom v skratke mesto, školu, kde si pôsobil.

• Agentúra mi vybrala malé mesto Westport na západe krajiny. Je to turistické mesto, v okolí ktorého je nečinná sopka St. Patrick. Toto mesto vyhralo niekoľkokrát po sebe cenu za najčistejšie mesto v Írsku. Škola – Rice College je , bohužiaľ, čisto chlapčenská, ale nie je to také zlé. Predmety, ktoré som si na začiatku školského roka zvolil, mi vyhovovali. Učebné osnovy sú tam na úrovni našich základných škôl. Veľmi veľkou nevýhodou je, že vyučovanie začína o deviatej a končí o pol štvrtej. Každý deň sa opakujú tie isté hodiny.

Čo ťa viedlo k rozhodnutiu študovať v zahraničí? Čo si od neho pre seba očakával?

• Chcel som sa zdokonaliť v anglickom jazyku, lebo pokiaľ by som ostal na Slovensku, tak by som mal z angličtiny na maturite asi veľké problémy. 

Aký dlhý bol Tvoj pobyt v cudzine?

• Vrátil som sa hneď, ako mi skončilo štipendium. Teda necelý rok. Dúfam, že spravím komisionálne skúšky.

Ako si zvládal štúdium v cudzom jazyku? Ako si komunikoval s okolím?

• Štúdium? Celkom sa to dá zvládnuť. Sú to skoro všetky veci, ktoré sme brali dávno, ale musím sa do toho opäť pozrieť, lebo s „mojou angličtinou“ to inak nejde. A okolie... To je sporné. Írsky prízvuk je veľmi zložitý. Pri rozprávaní poriadne neotvárajú ústa, takže niekedy je rozumieť veľmi málo. Pokiaľ je však snaha obojstranná, tak sa dokážeme pochopiť.

Aké boli tvoje začiatky v škole? Nebolo pre teba náročné včleniť sa do kolektívu? Ako ťa prijali spolužiaci a učitelia?

• Prvý deň som šiel do školy sám, zaklopal som na recepciu a tam sa už o mňa postarali. Neskôr prišiel kamarát z Piešťan, ktorého angličtina je na veľmi dobrej úrovni. A bolo po starostiach. Hneď na začiatku sa nás ujali dvaja milí Poliaci Adrian a Pawel, ktorí nám vysvetlili ako to na škole chodí. Neskôr sa k nám pridal aj Lotyš Silvester. Za uvedenie do pracovneho programu školy som im doteraz vďačný.

Čím sa líši systém štúdia tam, kde si, od štúdia u nás, konkrétne na našej škole? Vyhovuje ti tento systém štúdia?

• Okrem učebných osnov, ktoré nie sú až na takej vysokej úrovni, tam veľa zmien nie je. Navštevoval som piaty ročník (zo šiestich) na „secondary schol“ . Ústne sa na tejto škole neskúša (to som rád ) Raz do mesiaca sa píšu testy z každého predmetu, niekedy aj častejšie, záleží len od vyučujúceho. Na to aby študent zmaturoval v šiestom ročníku, mu stačí, myslím 25%, ale nie som si úplne istý.

Čo ti na tamojšom vyučovaní vyhovovalo, čo nie?

• Hovorte si čo chcete, ale slovenský systém školstva je oveľa lepší, keď to mám možnosť porovnať. Takže mi vyhovuje skôr náš systém výučby.

Kde si bol ubytovaný? A aké dojmy si mal z tohto svojho dočasného domova?

• Žil som v írskej rodine. Pani má 5 detí, z toho 4 sú už dospelé. Tie s nami už nebývali. Nemôžem sa sťažovať, až na ich „írsku“ stravu .

Mal si dosť voľného času? Ako si ho využil?

• Dá sa povedať, že voľného času bolo naozaj dosť a snažil som  sa ho čo najefektívnejšie využívať. V podstate som tam žil rovnako ako na Slovensku.

Aký zážitok zo svojho pobytu pokladáš za najsilnejší?

• Neviem. Možno môj príchod. Bola to veľká zmena v mojom doterajšom živote. 

Pýtali sa: Kristína Brečková a Mária Pandulová, 4.C