Konajme! Začnime od seba!

Pred časom som len tak prepínal programy a moje prepínanie zastavila informácia na spravodajskom kanále TA3, ktorá bežala v dolnej časti obrazovky. Bolo tam niečo v zmysle odhalenia podvodu pri prijímacích skúškach na Právnickú fakultu UK. V tej chvíli som sa potešil a v duchu som si povzdychol: „No konečne!“ Avšak pravda bola trochu iná, ako som sa neskôr dozvedel z reportáže. Áno, skutočne išlo o podvod a polícia si mohla pripísať úspešný záťah. Ale tento úspech zatieňujú všeobecne známe skutočnosti, o ktorých každý vie, ale o nich nehovorí, resp. o nich nechce hovoriť.

Keď niekto povie, že si dal prihlášku na právo, tak prvá otázka, ktorú mu položí okolie,  znie: „Máte doma toľko peňazí?“ A pýtajúci nemá na mysli peniaze vynaložené na štúdium, ale peniaze, ktoré idú ”v mene prijatia“ do vreciek predstaviteľov našich vysokých škôl. No ak to tak skutočne chodí, ako sa o tom povráva, ako to potom môže vyzerať s kvalitou študentov a odborníkov v praxi? Na vysoké školy sa dostávajú ľudia, ktorých celý život len pretláčajú úspešní rodičia. A tu už nejde len o právo. Veď sa stačí pozrieť na naše skvelé zdravotníctvo, na našich kvalifikovaných lekárov, ktorí nechajú pacienta týždeň ležať v nemocnici, pričom na nič neprídu, a pacient zrazu zomrie. Príčina? Akési vnútorné krvácanie. „Ale ja za to nemôžem“, povie si lekár. „Veď ja som si výsledok skúšky o tejto problematike na výške kúpil. Prečo som sa mal učiť, keď som nemusel?“

A ešte chvíľu zostanem v zdravotníctve. Existujú vôbec nejaké zákony o alkohole na pracovisku? Prečo polícia nekoná a nejde si prezrieť ordináciu niektorého z nemocničných lekárov? Ten potom určite s radosťou vysvetlí tie desiatky fliaš drahého alkoholu. Vysvetlenie môže byť len dvojaké. Buď lekár v nemocnici holduje alkoholu, pričom má na starosti ľudské životy, alebo, a to je pravdepodobnejšie, ide o úplatky. V oboch prípadoch by pre lekára malo  nasledovať len jedno – úrad práce.

Alkohol nie je len jedinou formou úplatkov, resp. pozorností, ktoré lekári od bežných ľudí dostávajú. Väčšinou je alkohol sprevádzaný nejakou tou tisíckou. Keď chcete,  aby sa o vás v nemocnici starali, plaťte okrem pobytu v nemocnici a liekov, aj nenásytným, nadpriemerne zarábajúcim lekárom. Veď ak nechcete zomrieť pod skalpelom, tak predajte auto, dom a možno vás naši lekári zachránia. A ešte tie ich rutinné a chladné pohľady pri  preberaní úplatkov. Bez hanby pred vami otvoria obálku plnú tisícok, ktorú už od rána stihli naplniť, a vložia do nej aj váš príspevok. A ešte stará dobrá veta: „Ale veď to ste nemuseli.“

Na Slovensku je toľko inteligentných a schopných študentov, ktorí by túto krajinu mohli spraviť lepšou, ale, bohužiaľ, nie je im na to poskytnutý priestor, pretože kapacity našich vysokých škôl zapĺňajú samé deti boháčov. Veď neverím, že normálny, inteligentný človek – lekár, by prijal úplatok, len aby sa o pacienta riadne postaral a neohrozil tak jeho život. 
A teraz trochu sebakritiky. Kto je za súčasný stav zodpovedný? Odpoveď je prostá. Len my, obyčajní ľudia, nikto iný. To my sme naučili našich lekárov na fialové bankovky. A keď už raz niekto ochutná lososa, tak už nechce pstruha (toto prirovnanie má znieť trochu inak, ale zmysel je ten istý). Avšak naskytá sa otázka: „Čo s tým?“

Zdá sa mi neuveriteľne smiešne, koľko prípadov za rok odhalí naša polícia. Ide len o nepatrný zlomok. Veď korupcia u nás existuje na každom kroku. Nerozumiem, či kompetentné úrady o skorumpovanom školstve a zdravotníctve nevedia, alebo vedieť nechcú. A keď už nekonajú úrady, tak by aspoň mali konať médiá, mali by tlačiť na tých kompetentných. Neviem, či to naše zákony povoľujú, ale médiá by mohli, podobne ako to je v zahraničí, bažiť po príležitostiach na odhalenie korupcie. Mali by mať možnosť vystupovať ako agenti provokatéri. A aj keby dôkazy získané médiami nemohli obstáť pred súdom, tak by to až tak neprekážalo, aspoň by sa poberači úplatkov trochu vystrašili a nedovoľovali by si to, čo si dovoľujú teraz. A čo by z toho mali médiá? Keď nestačí dobrý pocit, tak aspoň niečo, čo im zdvihne náklady, čiže senzácie.

Možno si pomyslíte o tom, čo som napísal: Nič nové pod slnkom! V tom prípade je potrebné konať, aby to, čo sa v našom štáte deje, bolo už len zlou spomienkou. Začnime každý od seba a nepodporujme viac pliagu zvanú korupcia.

Fero Férový
4fair@azet.sk